Hymna Viesok a Chodníček do Považian

HYMNA VIESOK NA SLOVENSKU

V dávnych dobách obciam malým

krásny názov ľudia dali.

Volajú sa tak aj dneska,

dodnes majú meno Vieska.

Aj keď veľa zmenilo sa,

mnoho vecí sú tu dosiaľ

úzky chodník, ktorým roky

hnali husi na potoky,

cesta, čo ňou išli spolu

vždy v nedeľu ku kostolu

a studnička v čistom lese,

pieseň predkov sa v nás nesie.

K zvykom patria naše kroje,

koláče a plné fľaše.

Veď Vieska je srdcu blízka,

vietor hvízda na strniskách,

potok strážia vŕby staré,

stretáš blízkych, známe tváre...

V dávnych dobách obciam malým

krásny názov ľudia dali.

Volajú sa tak aj dneska,

dodnes majú meno Vieska.

(Zdenka Laciková, Obec Radašovce)

Chodníček do Považian

Tu, v cudzine diaľnej často spomínam

na potoky jarné, čaro letných rán,

na náš domček tichý, šindľom pokrytý,

číra voda času, čo sa už nevráti.

Orechová alej, marhuľový sad,

sihote pri Váhu, kde kúpaval som sa rád,

Mošovce aj Vieska, no aj Svätý Kríž,

každým rokom mám ja ku Vám stále blíž.

Nežný pohľad mamy, drsná dlaň otcova

navždy v mojom srdci sa mi uchová,

kamaráti detstva, vás už nikde niet,

však si sa len zmenil, nevinný môj svet.

So striebrom vo vlasoch spomínam si rád

na Tematín, Beckov i Čachtický hrad,

k Tebe vedie chodník dôverne známy,

moja rodná obec, drahé Považany.