História

Obec Považany vznikla zlúčením troch obcí - Mošovce, Svätý Kríž a Vieska. Svätý Kríž lokalita na pravom behu Váhu v blízkosti Nového Mesta nad Váhom, patrila do Nitrianskej stolice. Vznik lokality sa datuje do 12. storočia. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine datovanej 6. októbra 1297. V nej nitrianska kapitula potvrdila, že Mikuláš, syn Jakuba, zemana zo Svätého Kríža (Kereztwr), odpredal za 64 mariek usadlosť Svätý Kríž so všetkými úžitkami a príslušenstvom a odovzdal do trvalej držby svokrovi Athlykovi, synovi Othu, jeho dedičom a ich nástupcom. Starý názov Kereztwr sa nachádza v listine z roku 1357 a aj v portálnom súpise z roku 1452. Vtedajší kostol postavili v polovici 13. storočia pravdepodobne nemeckí križiaci, ktorí dostali donáciu na Veľké Kostoľany, Žlkovce a Zelenice. Fara odvádzala roku 1332 pápežský desiatok. Patrocinium kostola bolo Povýšenie sv. kríža. Farárom v rokoch 1332 až 1337 bol Aegidius. Podľa portálneho súpisu z roku 1533 patril Svätý Kríž zemanom Svätokrížskym. Podľa cirkevnej vizitácie z roku 1560 zemepánom lokality bol Szentpéteri. V tom čase bol kostol a pri ňom sa nachádzajúci cintorín v dezolátnom stave. V roku 1598 bolo v dedine deväť zemianskych domov, v roku 1600 osem, 1601 desať a v roku 1603 šesť domov. V roku 1715 mala sedem želiarskych domácností a v roku 1753 dvadsaťsedem rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov a 319 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 54 a počet obyvateľov na 380. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva zaoberalo košikárstvom. Mošovce Najstarší záznam o Mošovciach je v listine Bélu IV. z 18. marca 1263, ktorou udeľuje kláštoru na Panónskom vrchu výmenou za svoje majetky pri Köszegu Nové Mesto nad Váhom a majetky na okolí. Pri vymedzení tohto majetku sa uvádza, že hraničí popri Váhu s obcou Mošovce, v miestach, kde je háj Lusuch a cesta, ktorá vedie až k nejakej hruške a odtiaľ k čachtickým viniciam. Obec patrila viacerým zemanom. V roku 1715 mala 6 poddanských a 13 želiarskych domácností, v roku 1753 tu žilo 28 rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov a 263 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 76 a počet obyvateľov na 528. Zaoberali sa roľníctvom, čipkárstvom a výšivkárstvom. Vieska Obec sa spomína v roku 1368. Patrila ku kráľovským majetkom, neskôr panstvu Tematín, potom viacerým zemanom. Ako aj v ostatných obciach i vo Vieske narobil Váh často mnoho škôd. Najväčšej povodni v roku 1813 padlo za obeť viacero domov. V roku 1753 tu žilo 17 poddanských rodín, v roku 1787 mala 12 domov a 110 obyvateľov, v roku 1828 poklesol počet domov na 10 a znížil sa aj počet obyvateľov na 67. Na Váhu pracovali do roku 1904 tri mlyny. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Vývoj v počte obyvateľov v jednotlivých obciach v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia môžeme sledovať v uvedenej tabuľke:   Vývoj v počte obyvateľov v jednotlivých obciach v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia Rok Mošovce Svätý Kríž Vieska 1869 326 262 331 1880 289 268 147 1890 301 320 155 1900 348 328 185 1910 390 355 204 1921 357 331 217 1930 387 358 238 1940 389 389 237 1948 469 422 246   Alexander Rudnay Narodil sa 4. októbra 1760 v dedinke Kríž nad Váhom. Katolícka výchova z domova boli bezpečným základom pre 10-ročného Alexandra, keď sa v roku 1770 dostal do nitrianskeho piaristického gymnázia. Tu dozrelo jeho nadanie pre kňazské povolanie. Potom postupne prešiel semináre v Prešporku, filozofickú fakultu v Trnave, seminár v Budíne. Kňazská vysviacka sa konala v roku 1783 v Prešporku. Rudnayova cirkevná činnosť sa uberala štyrmi smermi – po linke pedagogickej, pastoračnej, správnej a poradenskej. S drobnou kňazskou prácou sa rozlúčil v roju 1808, keď ho menovali za arcidekana v Šaštíne – Strážach a za krušovského titulárneho opáta. 14. júla 1816 ho vymenovali za sedmohradského biskupa. Hlboká viera, nábožné zmýšľanie, usilovnosť a nadanie našli východisko na nápravu ťažkých problémov Sedmohradskej diecézy. Prvou jeho úlohou bola náprava výchovy kňazov. Veľmi naliehal na zakladanie mariánskych kongregácií v katolíckych stredných školách, aby mládež a vychovávateľov prenikol duch Ježišovej Matky. V čase veľkého hladu v roku 1818 bez rozdielu náboženskej alebo národnostnej príslušnosti rozdával najprv vlastné a potom zakúpené obilie, čím zachránil tisíce ľudí pred istou smrťou. V Ostrihome začal pôsobiť od 15. mája 1820, aby v ťažkých časoch aj tu vytvoril hodnoty smerom k vytvoreniu samostatnej uhorskej cirkevnej provincie nezávislej od štátnej moc. Svojou prácou sa zaslúžil o budovanie Ostrihomu, dal vyhotoviť plán na komplex budov na Hradný vrch a vybudovať katedrálu. V blízkosti baziliky naprojektoval dva kňazské semináre, prímasovu rezidenciu a kanonické domy. Významné sú i stavby a rekonštrukcie kostolov v jeho domove, a to v dedinách Nitrianske Rudno, Diviacka Nová Ves, Svätý Kríž nad Váhom a Krušovce.